Kvašná voda

Vydumanec, MHD č. 18 (zastávka Kvašná voda), mapa

Náučný chodník Kvašná voda vedie prímestskou časťou Prešova – lesoparkom Cemjata. Začína sa v lesníckom arboréte Ortáše, pokračuje k minerálnemu prameňu Kvašná voda, ďalej Čertovým kameňom a opäť na Ortáše. Po trase je 9 zastávok s drevenými informačnými panelmi, ktoré návštevníkov informujú o faune a flóre, hospodárskom využívaní pôdneho fondu, o minulosti Kvašnej vody, geomorfológii, estetike lesa, arboréta a ostatných účelových objektoch ako aj o Školských lesoch v Prešove. Na niektorých zastávkach sú aj lavičky, studničky či ohniská, ktoré spríjemňujú prechod trasou. Z náučného chodníka je možné napojiť sa na modrú, zelenú a žltú turistickú značku.

Kvašná voda

Cemjata

Cemjata, MHD č. 18 (zastávka Cemjata), mapa

Cemjata ako mestská časť mesta Prešov leží pri ceste Prešov – Sedlice – Margecany a geograficky sa začleňuje do Šarišskej vrchoviny. Svojim spôsobom ide o starú liečebnú a rekreačnú lokalitu, známu už od druhej polovici 19. storočia, kedy tu vznikli kúpele. Od mesta je Cemjata vzdialená asi 5 kilometrov. Umiestnená je do lesného prostredia kde sú aj viaceré minerálne pramene. Na liečebné účely sa dodnes používa prameň pri altánku. Vo vode je prevaha vápenato horčíkových minerálov.

Cemjata

Borkút

Haniska, MHD č. 24 (zastávka Haniska), mapa

Technické služby mesta Prešov, a.s. sprístupnili verejnosti krátky lesnícky náučný chodník v lokalite Malý Borkút v celkovej dĺžke 500 m, vedený nenáročným terénom, dostupný aj pre rodiny s deťmi. Na trase lesníckeho chodníka sa návštevník stretne s informačnými tabuľami o flóre a faune a získa zaujímavé informácie a prostredí, v ktorom sa nachádza. Kategorizácia mestských lesov z hľadiska potrieb občanov mesta Prešov určila plochu mestských lesov ako “lesy osobitného určenia“ s významnou zdravotnou a rekreačnou funkciou. Územie mestských lesov napĺňa poslanie prímestského lesa a poskytuje širokej verejnosti príjemné prostredie na oddych a regeneráciu a tiež priestor pre rôzne turisticko-športové aktivity.

Borkút

Zbojnícky hrad

Ruská Nová Ves, MHD č. 46 (zastávka Ruská Nová Ves), mapa

Nenápadná zrúcanina Zbojníckeho hradu (alebo Soľnohradu) sa rozprestiera na vyvýšenine Slanských vrchov nad obcou Ruská Nová Ves. Kedysi mocná pevnosť strážila neďaleké ložiská soli. Názov Zbojnícky hrad dostala preto, lebo tu istú dobu sídlili obávaní lúpežní rytieri, ktorí napádali a zbíjali okolo sídliaci ľud. Dnešný návštevník hradného vrchu si už pevnosti príliš neužije – zostali z nej len skromné zvyšky. Krásne prostredie okolitej prírodnej rezervácie a pôvabný výhľad na šíre údolia a ďaleké hory mu však zaiste bude viac ako adekvátnou náhradou. Na Zbojnícky hrad sa možno dostať po značkovanom turistickom chodníku z obce Ruská Nová Ves.

Zbojnícky hrad (Soľnohrad)

Šarišský hrad

Veľký Šariš, MHD č. 45 (zastávka Veľký Šariš), mapa

Zrúcanina stredovekého hradu ukrytá v zeleni kužeľovitého kopca nad obcou Veľký Šariš patrí k najvyhľadávanejším turistickým atrakciám v okolí Prešova. Hrad, patriaci vďaka svojej rozlohe k piatim najväčším na Slovensku, bol postavený niekedy v 13. storočí a dlhú dobu bol sídlom Šarišskej župy. Habsburgovci z neho urobili mohutnú vojenskú pevnosť s veľkou stálou posádkou. Svoju funkciu plnil až do 17. storočia, kedy ho poškodil výbuch skladu pušného prachu a krátko nato i rozsiahly požiar. Hrad už potom nikto patrične nezrekonštruoval, a tak postupne spustol. V súčasnosti je Šarišský hrad malebnou zrúcaninou.

Šarišský hrad

Kapušiansky hrad

Kapušany, mapa

Neďaleko Prešova na skalnom výbežku zvanom Zámčisko otvára výletníkom náruč romantická zrúcanina Kapušianskeho hradu. S dejinami tejto pevnosti je neodmysliteľne spätý rod kapušianskych hradných pánov – Kapyovcov. Kapušiansky hradný vrch – pre vzácnu kvetenu, ktorá tu rastie vyhlásený za prírodnú rezerváciu – sľubuje návštevníkom oslnivý výhľad na prekrásnu šarišskú krajinu. Tento vrch je súčasťou pohoria Stráže, ktoré vzniklo z niekdajších sopiek, a do ktorého patrí i neďaleká robustná výšina Stráž – mocné lákadlo pre nejedného zdatnejšieho turistu.

Kapušiansky hrad

Sigord

Kokošovce, web, mapa

Centrom kedysi vyhľadávanej rekreačnej oblasti Sigord pri Prešove bola vodná nádrž vybudovaná pôvodne za účelom protipovodňovej ochrany, ktorá sa využívala na kúpanie, pestovanie vodných športov a v zime i na korčuľovanie. V súčasnosti ju využívajú najmä rybári, možno sa v nej však na vlastné riziko i kúpať. Oproti tejto vodnej nádrži v krásnom prostredí obkolesenom Slanskými vrchmi sa nachádza aj rekreačné zariadenie Opalex. Návštevníci si tu môžu oddýchnuť v každom ročnom období. Vychutnať si môžu príjemné prechádzky, cykloturistiku, v lete dominuje v zariadení kúpalisko so slanou vodou, k dispozícii sú športové ihriská pre deti. Zariadenie je atraktívne celoročnou možnosťou využitia penziónu a wellness sveta. Počas zimného obdobia tu návštevníci nájdu lyžiarsky svah s dvoma vlekmi. Opalex disponuje kvalitnou slovenskou kuchyňou a rôznymi špecialitami.

Sigord

Šimonka – najvyšší bod Slanských vrchov

Zlatá Baňa, mapa

Slanské vrchy predstavujú najrozsiahlejšie sopečné pohorie na východnom Slovensku. Ich najvyšším vrchom je vrch Šimonka (1092 m n. m.), ktorý zároveň predstavuje obľúbený cieľ turistov. Na jeho inak lesnatom vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s vyčnievajúcou skalkou, ktorá poskytuje krásne výhľady do šíreho okolia. Za priaznivých podmienok z nej dovidieť až na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách. V južnej časti vrchu, v časti, ktorou vedie i turistický chodník, sa rozprestiera prírodná rezervácia Šimonka charakteristická starými pralesovitými porastmi s výskytom vzácnej krásne kvitnúcej oplietavej liany plamienka alpínskeho. Na Šimonku sa možno dostať z viacerých východísk, najjednoduchší prístup je z obce Zlatá Baňa.

Šimonka

Ranč Breziny

Pavlovce, web, mapa

Ranč sa nachádza na úpätí Slanských vrchov v susednom okrese Vranov nad Topľou. Venuje sa westernovému a turistickému jazdeniu. Na ranči sa stretávajú rôzne generácie, ktoré spája spoločné – láska ku koňom. V stajniach s výbehmi nájdete tucet krásnych koní a v samotnom areáli aj zopár psov, zajacov, holubov, sliepok a ďalších zástupcov zvieracej ríše, ktoré spríjemňujú pobyt v okolitej prírode a prispievajú k samotnej relaxácii. V obci Pavlovce sa ešte nachádza letné kúpalisko.

Ranč Breziny

Jaskyňa Zlá diera

Lipovce, web, mapa

Uprostred smrekového lesa medzi Lipovcami a Lačnovom leží jediná známa, a zároveň verejnosti sprístupnená jaskyňa v prešovskom okrese, Jaskyňa Zlá Diera (alebo po východniarsky „Zla Džura“). Jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok. Nenáročnú trasu vhodnú pre všetky vekové kategórie absolvujú návštevníci s prilbou na hlave a tradičnou jaskyniarskou karbidovou lampou v ruke – jaskyňa totiž nie je osvetlená. Prehliadka tajuplného podzemia, v ktorom každú zimu nachádza svoj domov až 12 druhov netopierov, je doplnená pútavým odborným výkladom. Na návštevu jaskyne je vhodné si vziať teplé oblečenie.

Jaskyňa Zlá diera

Barokový kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou

Hanušovce nad Topľou, web, mapa

Architektonickou dominantou východoslovenskej obce Hanušovce nad Topľou je renesančno-barokový kaštieľ, ktorý postavili na prelome 17. a 18. storočia. Jeho charakteristickými črtami sú výrazné nárožné veže a bohatá štuková výzdoba interiéru a fasády kaštieľa. Kaštieľ je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea s cennou historickou a prírodovedeckou expozíciou so zameraním na územie okresu Vranov nad Topľou. Súčasťou areálu kaštieľa je rozľahlý pamiatkovo chránený prírodno-krajinársky park.

Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou

Slovenské opálové bane

Červenica, Po-Ne, web

Slovenské opálové bane predstavujú svetový skvost, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu. Banské diela sú vychytenou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou. Opálové bane sa rozprestierajú na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v obci Červenica. Vážil 594 g a dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Vstupy do bane sú o 9:30, 11:00, 12:30, 14:00, 15:30 hod. Okruh prehliadky má celkovo dĺžku 1280 m. Pobyt v banských podzemných priestoroch trvá cca 45-60 min. Teplota tu počas roka kolíše od +0,5 °C do +6,4 °C. Prehliadku opálovej bane si môžete objednať cez internet alebo emailom, prípadne telefonicky od 8:00 do 16:00 hod. na tel. číslach: +421 51 7725 896, +421 918 500 741, +421 948 450 321.

Opálové bane