Vymedzenie a poloha územia

Z politicko-administratívneho hľadiska je mesto Prešov sídlom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je prvý z hľadiska počtu obyvateľov a druhý z hľadiska rozlohy v SR. Z hľadiska počtu obyvateľov je Prešov na treťom mieste. K 31.12.2018 je to 88 680 obyvateľov.

Absolútna poloha

  • najsevernejší bod – 49s 3m sgš (SV od kóty Okruhliak)
  • najjužnejší bod – 48s 56m sgš (pri prameni Borkut)
  • najzápadnejší – 21s 9m vzd (pri Jazvečej hore – pri Cemjate)
  • najvýchodnejší – 21s 20m vzd (východne od Soľnej bane)
  • stred mesta – Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša – 48s 59m ; 21s 14m v nadmorskej výške 255m
  • rozpätie nadmorskej výšky: od 229m na nive Torysy pri sútoku s Delňou po 480m na vrchole Malkovskej hôrky v Šarišskej vrchovine

Prešov má výhodnú dopravnú polohu na križovatkách ciest zo západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severojužný železničný koridor – Poľsko, Plaveč, Prešov, Košice, Maďarsko. V cestnej doprave je Prešov uzlom západovýchodného cestného ťahu – ČR, Žilina, Prešov, Vyšné Nemecké, UA a severojužného ťahu Poľsko, Svidník, Prešov, Košice, Maďarsko.

Reliéf

Územie mesta leží v centrálnej časti východného Slovenska, v severnej časti Košickej kotliny, ktorá zúženým údolím medzi Bikošom a Dúbravou prechádza do Šarišského podolia v Spišsko-šarišskom medzihorí. Reliéf územia Spišsko-šarišského medzihoria je typicky pahorkatinový s nízkymi plochými chrbtami a širokými dolinami. Významným prvkom reliéfu je prielomová dolina Torysy medzi Bikošom a Dúbravou, ktorou sa rieka dostáva zo Šarišského podolia do Košickej kotliny. Podstatná časť územia patrí do Košickej kotliny, ktorá má charakter hladko modelovanej pahorkatiny. Z juhozápadu tu zasahuje Šarišská vrchovina. Tieto celky predstavujú depresné územie medzi Slánskymi vrchmi na východe a Braniskom na západe.

Klimageografická a hydrogeografická charakteristika

Priemerná ročná teplota je 8,6 stupňa. Najteplejší mesiac je júl s 19,5 stupňa a najchladnejší je január s -3,5 stupňa. Ročný priemer oblačnosti je 65%, najviac je v decembri, najmenej v septembri. Na júl pripadá 268 hodín slnečného svitu, najmenej v decembri 43. Ročný priemer je 1956 hodín. Z hľadiska zrážkových pomerov patrí územie Prešova do horsko-pevninskej oblasti. Maximum v lete: júl-august a minimum február-marec. Priemerný ročný úhrn zrážok 631 mm. Počet dní so snežením 30-42.

Hydrogeograficky patrí územie Prešova do úmoria Čierneho mora, k povodiu Torysy. Torysa preteká územím v dĺžke 8,5km. Torysa patrí z hľadiska odtoku do stredohorskej oblasti. Maximálny prietok je v marci a apríli, minimum je v septembri. Najvýznamnejším ľavostranným prítokom Torysy je Sekčov a odvodňuje východnú časť mesta. Na južnom okraji Prešova Torysa priberá Delňu. Ďalšie pravostranné prítoky Torysy sú: Vydumanecký potok, Malkovský potok. Prítoky Sekčova – Šebastovka, Ľubotický potok, Šalgovický potok, Solivarský potok. Z hľadiska znečistenia patrí Torysa do 3. triedy.

Na území Prešova je bohatý výskyt minerálnych prameňov. Význam majú pramene v JZ časti územia – Borkut, Popík, Malý Borkut – slabo mineralizovaná, vápenato-horečnatá voda, výdatnosť 1 l/s. V lokalite Cemjata – Kvašná voda (9 l/s) – vápenato-horečnatá uhličitá voda. Ďalšie lokality sú Išľa a Solivar – nátriovo-chloridové vody. V minulosti sa pramene v Išli využívali aj na balneologické účely.

Flóra a fauna

Súčasná vegetácia má len výnimočne charakter pôvodnej vegetácie, ktorá bola takmer úplne odstránená. Pôvodný vegetačný kryt na nivách tvorili najmä lužné lesy a v pahorkatinách sú to hlavne teplomilné dubovo-hrabové lesy. Pôvodné spoločenstvá sa odstránením pôvodnej vegetačnej pokrývky rozpadli.