Chrám Svätej Trojice

Renesančný chrám, jeden z mála protestantských kostolov postavených v období reformácie. Evanjelici i kalvíni používali dovtedy väčšinou staršie gotické, predtým katolícke chrámy a iba výnimočne si budovali nové.

Základný kameň bol slávnostne položený 25. júla 1642. Chrám bol niekoľko rokov prepojený klenutou zastrešenou chodbou, spájajúcou ho s južným traktom budovy ev. kolégia v r. 1716. Chrám viackrát vyhorel. Z vnútorného zariadenia pôvodného chrámu sa zachovali niektoré renesančné lavice z konca 17. st. a stally (neskorobarokové stolice z poslednej tretiny 18. st.). Organ z r. 1642 patrí medzi najkrajšie barokové pamiatky Prešova. Z 18. storočia pochádza jedna z prikrývok, zdobená motívom bodliakov, ktorú v roku 1900 vystavovali na svetovej výstave v Paríži.

Dominantou kostola je oltár postavený v klasicistickom slohu v r. 1865. Uprostred je obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou. Pôvodný obraz namaľoval dvorný maliar britskej kráľovnej Viktórie Karol Brocký. Pod ľavým schodiskom je bočná krypta s pozostatkami štyroch obetí Prešovského krvavého súdu z r. 1687. V chrámovej krypte sú pozostatky 17 jezuitských mníchov a superiora, ktorých tam pochovali v priebehu 18. st.

So susedným Evanjelickým kolégiom tvorí kroniku dejín reformácie a protireformácie. Celých 89 rokov v ňom pôsobili jezuiti, po zrušení ich rádu sa kostol spolu s kolégiom dostal do verejnej dražby a v 18. storočí sa ho evanjelikom podarilo získať (kúpiť) späť.